Kamarát Jozef z Turian mi poslal fotku a z jeho rozprávania behá mráz po chrbte.
Včera bol kúsok za Trusalovou na hubách na miestach, kam chodí už celé desaťročia.
Auto odstavil pri ceste. Štvrťhodinku pochodil po okolí a vracal sa do auta, aby sa posunul o kúsok ďalej, na ďalší flek.
Keď otvoril dvere na aute, periférne zboku zaregistroval nejaký tmavý tieň. Naskočil. Zabuchol dvere a za nimi medvedica. Ledva stihol druhú nohu strčiť dnu.
Postavila sa na zadné. Zblízka jej hľadel do krvavých oči. Vraj na ten pohľad nikdy nezabudne. Škrabla mu zubami po dverách, potom skúšala pneumatiku. Naštartoval a začal trúbiť. To ju trochu zarazilo. Pohol sa preč, išla ešte kus za ním…
Stretáva tam medveďov každý rok päť aj šesťkrát, ale vždy len na väčšiu vzdialenosť. Hovorí, že to bol moment. Zrazu, potichu, bez hluku bola pri ňom. Nechce si predstaviť, keby ešte len otváral dvere. Sekunda či dve?
