Prvý raz v histórii Slovenska bol naživo natočený útok medveďa na fotografa. Autor preklasifikoval na YouTube na súkromné a tým pádom je pre verejnosť neviditeľné. Nechcel byť vystavený atakom od ekošarlatánov?
Vy máte možnosť si to pozrieť odo mňa, lebo ako to už býva, video som ráno našiel na nočnom stolíku… Poriadne si pridajte zvuk a budete počuť najmenšie detaily, aj ručanie medveďa počas ich dvojminútového! súboja.
Mimochodom, išlo o skúseného fotografistu prírody. Mal za sebou cca 500 fotení a natáčaní medveďov. Toto posledné sa mu takmer stalo osudným, keďže medveď sa očividne správal nervózne. Ako sám v jednom komentári priznal, keby mal tento medveď o 50 kg viac, tak v tom boji o život nemá šancu. Rozsah zranení našťastie nebol vážny.
Môj názor na premnožené medvede je jasný, treba ich dať preč aspoň 1000, ale tento prípad by som s tým nespájal.
Pripájam, čo napísal autor v popise videa na Youtube:
„Západné Tatry – 24 júna – Kamenistá dolina. O šiestej ráno stúpam do Pyšného sedla. Už po ceste si všímam pobytové znaky medveďov, stopy aj značkovacie stromy. Stretávam skupinku ľudí, s ktorými sa dávam do reči a zapisujem si telefónne číslo, že, keby som niekde videl medveďa, aby som dal vedieť. Hovorím si, že OK, to je rozumné a pokračujem ďalej. Cestou obdivujem krásu tunajšej prírody, keďže som tu po prvý krát. Už som skoro hore v sedle, tak si hovorím, že sa najem napijem a uvidím ako ďalej. Na kopci vidím čriedu kamzíkov. Okolo mňa prechádza iná skupinka štyroch turistov a ja vidím z hora z poľskej strany prichádzať medveďa. Ešte si hovorím aké by to bolo skvelé ho nafilmovať v takom krásnom horskom prostredí. A aj tak bolo. Ešte sa pokúšam zavolať tak, ako som sľúbil skupinke, s ktorou som už stratil zrakový kontakt. No neúspešne, nie je tu signál. Filmujem medveďa, ako sa pasie popri potôčiku už dobrých 20 minút no je čoraz bližšie a dokonca ma aj zbadal no kľudne pokračoval ďalej. Keď už je odo mňa cca 50 metrov, tak sa postavím a snažím sa presunúť ďalej, aby mi nevošiel do cesty. Vtedy ma zaregistroval a ja si hovorím, že ho ešte natočím, ako odbieha preč, no všetko bolo inak. Nedal sa na ústup, ale rozbieha sa smerom ku mne. Zatiaľ som bol relatívne v kľude, veď mám sprej si myslím a aj ho použijem. A aj som ho použil. Medveď útočí a dostáva priamy zásah sprejom pokiaľ to len ide. Sprej je, ale vystriekaný a zdá sa, že nepomohol, nevydám ani hlások. Dávam sa na útek .Po piatich krokoch zakopávam a padám na zem. To už ma, ale zadrapol za nohu, rýchlo sa otáčam a snažím sa ho nohami odkopávať. Ako útočí trhá na mne oblečenie. Už ani neviem zrátať koľko kopov do hlavy dostal no stále nie je koniec! Snažím sa postaviť a verím, dúfam, že sprej už po minúte musí účinkovať. Podarilo sa mi postaviť a bežím. No nohy mám neuveriteľne ťažké a po pár metroch znovu padám na zem. Znova je pri mne. To si už v podvedomí predstavujem, ako dopadol chlap z Poľany. Musím, Musím to vydržať! Útok trvá už dve minúty. Nemám síl – lapám po dychu. Medveď sa ma snaží hrýzť a pazúrmi mi spôsobuje škrabance a hryzance. Vytrhávam sa mu, on krúži okolo mňa a útočí. Kopem mu neustále do hlavy. Už nech sa to skončí! Nech sa to skončí! Nemám síl! Nevládzem… musím! Musím to vydržať! Zapieram sa do svahu a kopnem z celej sily. Už ani neviem koľký raz ho zasahujem a on sa odgúľal dole a konečne sa dáva na ústup a odbieha preč. Trvalo to večnosť ! Mám na sebe krv . Kontrolujem sa či nemám nejaké zranenie. Nie nič mi nie je. Pár škrabancov a hryzancov. Zrejme bol poranení aj on. Zvraciam. Lapám po dychu. Žijem. Ešte pár minút sedím, predychávam a rozmýšľam o tom, že čo sa vlastne stalo. Obzerám sa na vôkol a so strachom idem po kameru a batoh. Znovu zvraciam. Schádzam dolinou veľmi obozretne. Ani živej duše, len nejaký ľudkovia hore na kopci… Rozmýšľam nad tým čo sa vlastne stalo. Kontrolujem vrecká či som niečo nestratil a nachádzam poistku od spreja. Čiže času bolo dosť. Sprej absolútne nepomohol aj keď medveď dostal plnú dobre mierenú dávku… Prežil som to.“