Medveď zaútočil na dvoch turistov na Želobudskej vyhliadke na Poľane. Oboch evakuoval záchranársky vrtuľník a s vážnymi zraneniami ich previezol do Rooseveltovej nemocnice. Jeden má vážne poranenú hlavu, druhý ruku a nohy.
Asi by sa mal zväčšiť perimeter, kde sa dá bez váhania a byrokracie loviť, aspoň na 10 kilometrov od obcí a 1 kilometer od turistických chodníkov.
A čím skôr znížiť populáciu aspoň o #1000medvedov
Stret lesníka s medveďom pri Liptovskej Sielnici 4. apríla 2024 blízko obce Kvačany sa skončil polámanými rebrami.
Viete čo mali spoločné tie ostatné kolízie s medveďmi? V Liptovskom Mikuláši a dva dni predtým v Nízkych Tatrách. Že človek počas úteku pred medveďom nemá situáciu pod kontrolou a dokonca ani sám seba.
V prvom prípade sa 31 ročná Tatiana z Bieloruska pri úteku podľa všetkého zrútila zo skál do rokliny. Zrejme sa už nikdy nedozvieme, ako blízko bol v okamihu pádu medveď pri nej.
V prípade splašeného behu medveďa cez mesto došlo nielen k obranno-útočným výpadom voči ľuďom, ktorých míňal, pričom piatich zranil labami a pazúrmi, ale takisto došlo k zraneniam, ktoré si ľudia sami spôsobili počas úteku pred ním.
Ten, kto to nezažil na vlastnej koži, ťažko pochopí, že žiadne trápne poučky fanatických ochranárov o ľahnutí na zem a podobné nezmysly neplatia a sú len smiešnou teóriou. V tej chvíli človeku mozog vypne a fungujú len inštinkty. A hlavne jeden základný. Utekať a prežiť. Je to chvíľa, keď človek prežíva smrteľnú úzkosť a jednoducho beží nehľadiac na prekážky a často sa sám zraní, ani nevie ako.
Preto je úplne cynické posudzovať, odsudzovať a radiť niekomu, kto sa neúmyselne dostal do blízkosti medveďa. Je taká metóda, ako by to mohli pseudohrdinovia pochopiť. Keby raz stretli medveďa pekne zblízka a jemu by sa nechcelo odísť opačným smerom.
Medveď napadol turistov v Demänovskej doline. Muž prežil. Turistka z Bieloruska sa žiaľ už domov nevráti.
Turista skončil v nemocnici po pohryznutí medveďom.
Obec Podhradie, okres Martin. Ďalší medveď zistil, že človek nie je hrozba a zničiť mu včelín je zábava spojená s chutným občerstvením.
Koľkokrát príde na dupľu, kým sa orgány rozhodnú, že ho treba uloviť? Medzitým si ďalší občania Podhradia povedia, že nemá význam hospodáriť a kúpia si čínsky fejkový med. Toto chceme?
Včera pri Turčianskej Štiavničke narátal môj kamarát sedem medveďov. Chodia na kukuričné pole, vykrmujú sa pred zimou… Tohto by som nechcel stretnúť ani zdiaľky a nie že pokecať s ním z očka do Očka ako Jano.
V centre obce Tužina rozbil medveď ohradenú maštaľ a zabil päť ovečiek.
Znovu sa hovorí o nedávnom tzv. českom sčítaní medveďov a o čísle 1056 (plus mínus štatistická odchýlka). Aj keby to bola pravda, ešte stále je to o tisíc medveďov viac, než potrebujeme.
Môj projekt Dám odstreliť #1000medvedov pokračuje a skončí až kým sa ich počet na Slovensku nezredukuje na prijateľných sto jedincov.
Mimochodom, tento výsledok pražských odborníkov na medvede je známy už rok, len nikto o tom nepísal. Teda nikto okrem mňa. Ja som mal túto informáciu mal už pred rokom od nášho ministra a povedal som, že ak im vyšlo, že od posledného sčítania z roku 2014 (narátaných 1256 kusov) došlo k poklesu o 200 kusov, tak buď medvede začali používať antikoncepciu, alebo je toto nové sčítanie nezmysel a preflákané peniaze.
Ak by ste chceli vedieť, prečo vedci na Karlovej univerzite dospeli k takýmto nízkym číslam, tak vedzte, že oni len vyhodnotili a sčítali to, čo im dodala Štátna ochrana prírody SR.
Presne tak. Podklady (vzorky) zabezpečila Štátna ochrana prírody SR. A keďže to sú fanatickí ochrancovia každého jedného medveďa, naschvál našli a poslali vzoriek veľmi málo. A navyše ich zbierali v zimnom období, keď medvede spia. A ešte k tomu ich nezbierali na všetkých lokalitách, kde sa medvede na Slovensku vyskytujú. Čo iné potom mohlo chudákom pražákom vyjsť.
Marek Belák,
autor projektu Dám odstreliť #1000medvedov
Kamarát Jozef z Turian mi poslal fotku a z jeho rozprávania behá mráz po chrbte.
Včera bol kúsok za Trusalovou na hubách na miestach, kam chodí už celé desaťročia.
Auto odstavil pri ceste. Štvrťhodinku pochodil po okolí a vracal sa do auta, aby sa posunul o kúsok ďalej, na ďalší flek.
Keď otvoril dvere na aute, periférne zboku zaregistroval nejaký tmavý tieň. Naskočil. Zabuchol dvere a za nimi medvedica. Ledva stihol druhú nohu strčiť dnu.
Postavila sa na zadné. Zblízka jej hľadel do krvavých oči. Vraj na ten pohľad nikdy nezabudne. Škrabla mu zubami po dverách, potom skúšala pneumatiku. Naštartoval a začal trúbiť. To ju trochu zarazilo. Pohol sa preč, išla ešte kus za ním…
Stretáva tam medveďov každý rok päť aj šesťkrát, ale vždy len na väčšiu vzdialenosť. Hovorí, že to bol moment. Zrazu, potichu, bez hluku bola pri ňom. Nechce si predstaviť, keby ešte len otváral dvere. Sekunda či dve?
